Dotknúť sa nedotknuteľného

Aké tajomstvo skrýva úsmev Mony Lisy, manželky bohatého florentského kupca Francesca del Giocondo? Študovali ju historici aj psychiatri. Vraj mala paradentózu, muž ju týral, na ľavú časť tváre ochrnula a trápila ju žltačka. Zubatý úsmev akademického maliara Stana Lajdu sa smeje všetkým týmto bláznivým hypotézam...

 

Géniovia ma priťahujú tak, ako ženy priťahujú úspešní a mocní muži

Odkedy maľujem? Odkedy si pamätám," vysvetľuje akademický maliar Stano Lajda zo Žiliny. Mal som vnímavého starého otca. Bol učiteľom. Vedel vytušil, čo sa skrýva v jeho malých vnučatách. Kúpil farbičky, porozkladal ich po byte a ja som si ich už iba našiel. Vždy som si predstavoval, že bu­dem maliarom. Iné povolanie nepri­padalo do úvahy." Pedagógovia v ľudovej škole umenia boli nešťastní. Ich žiačik nekreslil fialové nebo a ružovú trávu. Nebo bolo pre mna vždy modré a tráva zelená, priznáva Stano Lajda, maliar, ktorého si pripútal realizmus.

Keď som mal desať rokov, vystrihoval som reprodukcie slávnych maliarov z časopisov. Tak som sa dostal k Mone Lise. Objavil som ju aj na výherných žreboch. Poslednú večeru na svätom obrázku," spomína na detstvo. Ťahy Leonardovho štetca pozoroval pod mikroskopom, ktorý dostal na Vianoce pod stromček. Neskôr sa zaoberal štúdiom malieb renesančných ma­liarov, poznal každý štvorcový cen­timeter v dielach Leonarda, Michelangela...

Veľká láska sa rodí z veľkého poznania. Čo nepoznáme nemôžeme milovať, povedal kedysi Leonardo da Vinci. Tak to bolo aj so mnou. Čím viac som študoval diela a život veľkých majstrov, tým viac som ich obdivoval," vyznáva sa majster vo svojom ateliéri na Bôriku v Žiline.

Nechcem šokovať!

Námety obrazov Stana Lajdu pochádzajú zo súčasnosti. Hoci sa v nich objavujú šašovia, králi, kati a Judášovia. Tí sú aj dnes, len sa im inak hovorí," vysvetľuje výtvarník.

Reakcie ľudí bývajú rôzne. Obrazy vedia pobaviť, ale aj nahnevať. Pravé tých, ktorých sa najviac týkajú. Slováci neostávajú ľahostajní. Niektorí sa dívajú mojimi očami, iní sú zhrození. Vraj som sprznil Monu Lisu a Leonardo, ten sa musí v hrobe obracať," opisuje reakcie pobúrených. V obrazoch Mony Lisy alebo Kráľa na záchode sa skrýva hlbší zmysel. Chcem sa dotknúť nedotknuteľného. Narušiť tabu. Mona Lisa nie je svätá ikona a kráľ je tiež len človek," vysvetľuje Stano Lajda.

Usmiata Gioconda skončila v pracovni istého podnikateľa. Majiteľ potajme sleduje reakcie ľudí. Je to vraj pol na pol. Jedni sa smejú, nemôžu v jej prítomnosti prejsť do vážnejích diskusií. Iní sú znechutení. Aj moja mama patrí k tým druhým. Páčia sa jej moje práce, ale toto som si vraj mohol odpustiť," uškŕňa sa maliar.

Svojimi dielami sa nesnaží ľudí okovať. To si mohol dovoliť Manet, keď pred vyše sto rokmi vystavil očiam prudérnej snobskej spoločnosti nahú Olympiu, alebo Picasso, keď po romantickej a dekoratívnej secesii vystavil kubistické Slečny z Avignonu. Šoky v umení totiž skončia ako žiarovka, ktorá po čase prestane svietiť, alebo minerálka, ktorá vyprchá." Ľudí však paradoxne šokuje, že ešte niekto ovláda techniku starých majstrov...

Obrazy vznikajú niekoľko mesiacov, ba aj roky. Aby ste ich pochopili, musíte sa vedieť pohybovať vo svete symbolov. Ľudia v nich občas nájdu aj to, čo som do nich sám nevložil. Sám sa divím, že som na to neprišiel prvý, " priznal sa S. Lajda.

Stano Lajda si vraj časom na svoje diela zvykne, ako sa lúči so svojou prácou. Určitým spôsobom sú obrazy ako moje deti," vyznáva sa akademický maliar. Nerád ich predávam do zahraničia, viem že sa k nim už nedostanem. Na Slovensku ich mám k dispozícii. S majiteľom sa dohodnem, aby mi obraz občas požičal. Keď z času na čas otvorím autorskú výstavu, mám radosť ako matka, ktorú prišli navtíviť všetky rozutekané deti. Nie­ktoré, o ktoré som nechcel prísť, som daroval manželke. Tak mám istotu, že ma nikto neukecá, vysvetľuje maliar.

Keď kopne múza

Múza, tá vás nikdy nekopne práve vtedy, keď sa veľmi usilujete. Nápady prídu neočakávane v autobuse, v meste. Námet sa premietne v hlave, treba ho rýchlo poznačiť, aby ste ho cestou domov nezabudli.

Stano Lajda o nápady nemá núdzu. Zvyknem robiť aj na dvoch, troch veciach naraz. Keď maľujem jednu, odpočiniem si od druhej. Predídem tak ponorkovej chorobe. Obraz Príbeh slečny Gotiky a pána Baroka som robil tri mesiace. Čím dlhšie som na nom pracoval, tým menej sa mi páčil. Radšej som ho schoval, aby som ho nezničil. Vytiahol som ho po roku. Už sa mi nezdal hrozný. Dnes ho pokladám za jeden z najlepích," vysvetľuje.

Prvou kritikou Stana obvykle poctí vlastná rodina. Manželka veľa nenarozpráva, pozrie sa však na mna a viem, čo si myslí. Mama si zmýlila povolanie, mala študova dejiny umenia. Odhalí každý nedostatok, podstatný detail, ktorý mi občas ujde. S priateľom výtvarníkom Feďom Fialom sme si kritikmi navzájom. Ten ma nešetrí!"

V ateliéri Stana Lajdu sa objavili nové skice a nákresy. Mojím snom je vytvoriť rekonštrukciu Leonardovej Poslednej večere," vyznáva sa autor. štúdium tohto diela sa stalo jeho koníčkom. Po dvadsaročnom reštaurovaní da Vinciho Poslednej večere historici zistili, ako žalostne málo ostalo z originálu. Mono sa ju najvernejie podarí zrekonštruovať rodákovi zo Žiliny.

Mecéni spred storočia už vymreli," povzdychne si výtvarník. Mnohí z tých najsolventnejích sa budú handrkovať o tisíc korún ako na tureckom trhu. Kúpi najdrahí televízor, auto patrí k prestíži. Na umení sa snažia ušetriť!" Slováci ešte nepochopili, že najlepšie investície sú uložené v skutočnom umení, ktorého hodnota stúpa. Viac ráz sa ho položartom spýtali, kedy hodlá umrieť. Po smrti autora vraj cena umeleckého diela rastie. Tak to bolo aj u van Gogha...," premýľa Lajda. Po smrti možno tiež stúpnem na cene! Dúfam, že tak dlho nebudem musieť čakať..."